Z rečí svätého opáta Bernarda k slávnosti Všetkých svätých...
____________
Načože je svätým naša chvála, načo naša oslava, načo aj táto naša slávnosť? Načo sú pozemské pocty tým, ktorých podľa pravdivého Synovho prísľubu poctil nebeský Otec? Načo sú im naše chválospevy? Svätí nepotrebujú naše pocty, ani z našej nábožnosti nič nemajú. A že uctievame ich pamiatku, to je v každom prípade v našom záujme, nie v ich. Ja cítim, priznávam sa, že sa pri tejto spomienke rozpaľuje vo mne silná túžba.

 
V diskusii s protestantmi je otázka o odpustkoch dosť horúcou a často opakovanou témou. V ich ponímaní totiž dobré skutky nemajú žiadny účinok v nebi, a práve tak zlé skutky sú vierou odpustené. V princípe podľa nich možno povedať, že nezáleží na tom, koľko dobrých alebo zlých skutkov robíme, ale dôležité je iba prijať Ježiša Krista za svojho osobného Spasiteľa. Martin Luther sa držal princípu, že človek môže hrešiť koľko chce, len musí veriť. Keďže sme hriešni, nemôžeme nehrešiť (podľa neho), len musíme pevne veriť, a potom nám Boh hriechy „zakryje“.

 
Čas sviatku všetkých svätých a spomienky na všetkých verných zosnulých, v ktorom si pripomíname a hlbšie uvedomujeme pominuteľnosť pozemského života, cieľ nášho putovania v nebi, spoločenstvo oslávených i ostatných zosnulých, ktorí zomreli v nádeji na vzkriesenie...

V tomto čase máme možnosť pre zásluhy vykupiteľskej obety Ježiša Krista a pre zásluhy svätých získať úplné odpustky v prospech zosnulých: